Boris Vasilijevič Tigramov sa narodil 12. februára 1947 v malej osade neďaleko mesta Luchegorsk v juhovýchodnej oblasti Primorye. Práve v čase keď sa narodil dopadol meteorit, čo vyvolalo obrovský výbuch, vďaka ktorému dostal malý Boris prezývku „Grom“.

Už ako štvorročný chlapec mal veľké šťastie, keď sa mu podarilo vidieť naživo samotného Generalissima. Stalo sa to vtedy keď bol jeho otec vyslaným delegátom na oslavách v Moskve.  Potom ako osemročný chlapec mal šťastie stretnúť sa aj s maršálom Žukovom, keď boli s pionierskym oddielom na návšteve neďalekej vojenskej základne. Už vtedy sa pevne rozhodol, že sa stane vojakom. Vďaka svojmu talentu ho však rodičia najprv prihlásili na Obchodnú školu v Luchegorsku, ktorú skončil s vyznamenaním.

Vojenskú službu si Boris odkrútil pri pozemných jednotkách v Irkutsku, potom pokračoval v štúdiách na Vojenskej akadémii Generálneho štábu RKKA v Moskve. Tú ukončil v roku 1969 so zameraním na zbraňového špecialistu. Potom absolvoval ešte dvojročný výcvik u špeciálnych jednotiek a hneď nato bol nasadený do prvej akcie.

V roku 1971 odišiel do Vietnamu, kde slúžil ako inštruktor Vietnamských vojakov a takisto mal na starosti dodávky zbraní do krajiny. Počas svojho pobytu vo Vietname sa prejavil ako talentovaný veliteľ. Zohral významnú úlohu pri obrane pozícií na juhovýchode. Svojimi nekompromisnými rozkazmi a správnym zhodnotením situácie odvrátil porazeneckú náladu svojich predchodcov a zabránil významným stratám. Vtedy sa osobne zoznámil s generálom Nguyen Huu Anom.

V rokoch 1973 až 1975 pôsobil v Líbyi a opäť mal na starosti vyzbrojovanie jednotiek zapojených do okupácie pásu Aouzou. Párkrát sa osobne stretol s Muammarom Kaddáfím.  Hneď z Líbye bol na pol roka presunutý do Sýrie, a pomáhal pri obsadení Libanonu.

Od roku 1976 pôsobil v Etiópii, kde sa významným spôsobom podieľal na vyzbrojovaní jednotiek počas vojny o Ogaden. Pôsobil pod velením vojnového veterána Vasilija Ivánoviča Petrova. Zoznámil sa tu aj s kubánskym generálom Arnaldom Ochoaom.  Po pôsobení v Etiópii pomáhal dva roky vyzbrojovať a trénovať  armádu a partizánske skupiny v Angole počas občianskej vojny.  V roku 1980 krátko pôsobil počas začínajúceho iránsko-irackého konfliktu ako pozorovateľ. Vtedajšia zdanlivá neutralita ZSSR mu umožňovala blízky kontakt s oboma stranami a takisto dodávky zbraní pre oba tábory.

V roku 1981 bol už ale prevelený do Afghanistánu, kde slúžil 8 rokov. Podieľal sa na zásobovaní zbraňami predovšetkým ťažkou technikou a leteckou technikou. Takisto mal na starosti zásobovanie afgánskej armády a spolupracoval aj s vojenskou rozviedkou GRU. V závere vojny sa podieľal na sťahovaní techniky naspäť do ZSSR. Počas pôsobenia získal medailu Za vynikajúcu službu. Po skončení vojny v Afganistáne slúžil ešte tri roky v moskovskej administratíve ako poradca prezidentov Gorbačova a Jeľcina. Neskôr požiadal o predčasnú penziu a bol rozhodnutý plne sa venovať dodávkam zbraní. Vďaka kontaktom z jeho aktívneho pôsobenia mal dokonale rozvrhnutú sieť odberateľov, a vďaka účasti pri dôležitých udalostiach ruskej armády (odsun z Afganistánu, rozpad ZSSR, odzbrojovanie) vynikajúco poznal možnosti, ako sa dostať k tovaru.

Zbrane postupne dodával na drvivú väčšinu svetových konfliktov v Európe, Ázii, Afrike, ale aj povstalcom v Južnej Amerike, drogovým kartelom v Mexiku a Kolumbii. Začal hneď  u seba doma, keď zbrane určené k likvidácii zo soviestkych zásob predával separatistom v Južnom Osetsku a Abcházsku. Potom významne podporoval väčšinu strán v juhoslovanských konfliktov, predovšetkým Srbov. Neskôr sa zbrane z jeho zásob používali aj v občianskej vojne v Moldavsku.

Vďaka jeho kontaktom v Afrike, začal veľmi rýchlo dodávať zbrane aj do väčšiny občianksych konfliktov v Afrike.  Stretol sa s väčšinou vodcov v Sudáne, Nigérii, Sierra Leone, Líbyi, Rwande, Angole, Etiópii. Jeho dodávky zbraní neobišli ani jeho ďalšie pôsobisku – Afganistan. Svojim bývalým protivníkom dodával zbrane najskôr v občianskom prevrate, neskôr pri podpore teroristických útokov a napokon v boji proti USA a NATO. Vďaka kontaktom s kubánskymi vodcami začal dodávať zbrane pre ich obchod s drogami a cez nich získal nových odberateľov v Mexiku a predovšetkým v Kolumbii. Potom rozšíril svoje pôsobenie aj do Indie a na juhovýchodnej Ázie – Filipíny, Kambodža, Barma.

Tu je zoznam niekoľkých jeho najlepších obchodných referencií:

Sierra Leone – Charles Taylor
Afganistan –Usáma bin Ladin, Mullah Dadullah
Sudán –Ahmed Harun, Ali Kushayb
Čečensko – Šamil Basajev, Dokka Umarov
Mexiko –Osiel Carendas Guillen
Kolumbia – Pablo Escobar
Palestina – Chalid Mišal, Abu Nidal, Jasir Arafat
India – Safdar Nagori
Irán – Abdomalek Rigi
Jemen – Abdullah Mehdar
Filipíny – Abu Sayyaf
Irak – Saddam Husajn
Líbya – Muammar Kaddáfi

V súčasnosti žije Boris Vasilijevič Tigramov na svojom vlastnom území, v prísne zakázanej zóne na čiernomorskom pobreží. Užíva si plody svojej dlhoročnej práce a naďalej pracuje na rozširovaní svojho impéria. Momentálne je pripravený splniť aj vaše požiadavky po kvalitnej ruskej výzbroji a výstroji. Nebojte sa ho kontaktovať, máme skladom všetok tovar, ktorý chcete.